Sympatizant Paliho Kapurkovej mojimi očami

Sympatizant Paliho Kapurkovej mojimi očami :

Svoj príspevok k momentálne tak populárnej téme nechcem viesť k novovzniknutej strane, jej programu ani smerovaniu.

Za prvé k tomu nie som poverený, za druhé môj rozum nedokáže správne popísať to podstatné, čo môže táto strana (dúfam čoskoro hnutie ľudí) ľuďom dať, za tretie chcem písať o tom, o kom mám dostatočné vedomosti a s kým som mal to šťastie prežiť podstatnú časť svojho života.

Je jedným z troch „zakladajúcich“ sympatizantov Paliho Kapurkovej a jeho meno je Miroslav Švec.

Píšem o ňom preto, lebo si myslím, že napriek tomu, že by s tým možno nesúhlasil, chcem podať ľuďom, ktorých to zaujíma aspoň základný obraz o jednom z ľudí, ktorí za tým všetkým stoja z pohľadu jeho rodinného priateľa.

Takže k veci:

Miro bol pre mňa od kedy som ho poznal zvláštny človek. Spočiatku som o ňom mal len kusé informácie …teda o tom, akým je, ako sa správa k svojmu okoliu, rodičom a v neposlednej rade k mojej rodine. Kým som ho však nespoznal osobne, na vlastnej skúsenosti, nedokázal som ho naplno oceniť. Je to totiž človek, ktorý o sebe hovorí málo. Viac ho baví rozprávať sa s ľuďmi o podstatných veciach, ktoré vedú k zlepšeniu kvality života. Tou kvalitou nemyslím len kvalitu života nás ľudí, ale života ako takého. Celého systému, všetkého čo nás obklopuje. Fakt je, že som s jeho názormi nie vždy súhlasil, no jeho vedomosti a obsah jeho myšlienok ma doviedli k tomu, aby som sa nad jeho slovami zamyslel v širších súvislostiach a prehodnotil tým svoje presvedčenie. Nebudete mi veriť, ale napriek mojej tvrdohlavosti a obmedzenosti som neskôr vo väčšine prípadov musel uznať, že bol k pravde o čosi bližšie.

Miroslav však pre mňa a svoje okolie zďaleka neznamená len múdrosť slova. Ďaleko podstatnejšie je pre mňa osobne to, že to čo hlása aj žije. Pri našom poslednom rozhovore mi prezradil pár základných pravidiel, ktorými sa snaží riadiť v bežnom živote :

–          Nehrešiť slovom

–          Neočakávať

–          Nebrať veci osobne

–          Robiť veci najlepšie, ako viem

–          Byť kritický, no neodmietať

 Pre ľudí v jeho okolí to znamená nasledovné:

–          Nikdy nikomu neodmietol pomoc.

–          Jeho pomoc je však prísna, nielen dáva, ale i vyžaduje. Žiada nie pre seba. Vyžaduje prácu ktorú musí ten, komu práve pomáha vykonať, aby si pomohol aj sám.

–          Vždy mi pomohol nezištne a viem, že určite nie som jediný.

–          Rovnako prísny je aj k sebe.

Ale aby som to skrátil.

Miro je pre mňa človek, ktorý si zaslúži to čo dáva svojmu okoliu…úctu, lásku, pomoc.

To sú tie správne slová, ktoré ma viedli k napísaniu tohto blogu. Chcem mu tým pomôcť k tomu, aby jeden z množstva jeho dobrých činov neostal bez odozvy u ľudí, aby sa prostredníctvom Paliho Kapurkovej dostal kus jeho umu, činov a lásky k svetu aj k Vám.

p.s. Nie som spisovateľ, ani známy bloger,  takže prípadné nesprávne uložené čiarky a pod. prosím tolerujte resp. ignorujte! 🙂